Čo je to kurkuma?
Kurkuma ( angl. turmeric) má korenistú, nahorkastú chuť, príjemnú vôňu pripomínajúcu šafrán, s jemnými odtienkami pomaranča a zázvora. Nečudo, lebo sama patrí do rastlinnej čelade zázvorovitých. Zdrojom kurkumy je koreň rastliny s botanickým názvom „Curcuma longa“ (lat.), ktorý má hnedú šupku a tmavooranžovú dužinu. Niekedy je nazývana aj „Indický šafrán“. Toto pomenovanie pochádza z dávnej minulosti, keď bola kurkuma prvý krát dovezená z Indie arabskými kupcami a predstavená ako „Indický šafrán“. Okrem iného je to pomenovanie zavádzajúce aj preto, že v Indii (oblast Kašmíru) sa normálne pestuje aj pravý šafrán, ktorý je ale podstatne drahší.
Kurkuma a zdravie:
Hlavnou chemickou zložkou kurkumy sú kurkuminoidy, z ktorých najviac skúmaným je kurkumín
Aj keď sa kurkuma ako liek používa už tisíce rokov a uskutočnilo sa množstvo laboratórnych testov skúmajúcich jej účinky, je potrebné povedať, že tieto účinky stále nie sú širokou vedeckou obcou jednoznačne potvrdené.
Kurkuma – kúpa a skladovanie:
V našich zemepisných šírkach kurkumu zoženieme len vo forme práškového korenia, ktoré sa vyrába varením, sušením a mletím koreňa kurkumy. Je možno lepšie skúsiť navštíviť lokálny obchod s koreninami, ázijský obchod, či obchod s biologickými potravinami. V nich by sa mala dať zohnať kurkuma čerstvejšia a kvalitnejšia ako v supermarketoch. Kurkumu uchovávame tak ako iné korenia, uzavretú v nepriedušnej nádobe a podľa možnosti bez prístupu svetla.
Pouzitie kurkumy v kuchyni:
Aj keď sme všetci donedávna poznali kurkumu, len ako „ten žltý prášok“ v kari korení, dá sa samozrejme veľmi dobre používať aj samostatne. V južnej a juhovýchodnej Ázii je nevyhnutnou ingredienciou mnohých jedál.
Fantázii sa medze nekladú, aj keď najlepšie sa kombinuje s chilli, paprikou, zázvorom, čiernym korením, kardamónom, škoricou, koriandrom, či rascou.
Pri používaní kurkumy musíme mať na pamäti, že sa rozpúšťa v tukoch, takže ak chceme naplno využiť jej potenciál, pridávame ju do jedla naraz spolu s tukom, respektívne pred pridaním vody či inej tekutiny.
Iné použitie kurkumy:
Pleťová maska z kurkumy a kokosového krému
Písali sme si vyššie, že kurkuma ma protizápalové a antioxidačne účinky. Okrem toho na pokožku pôsobí ako tonikum. Preto sa kurkuma používa aj pri liečbe a predchádzaniu akné aj pri ošetrovaní pokožky tváre. Dokonca sa hovorí aj o tom, že kurkuma zabraňuje starnutiu pokožky. Pleťová maska s kurkumou a kokosovým krémom, či ghee je jednou z možností, ako dopriať účinky kurkumy aj našej pokožke.
Hojenie rán
Ak pri drobných poraneniach nemám poruke zásyp, výborne sa mi osvedčila kašička z kurkumy a oleja. Používam sezamový olej, ale podľa mňa rovnakú službu urobí aj olej olivový, či slnečnicový.
Pri malých ranách, trošku kurkumy si zápalkou rozmiešame v kvapke oleja na hustejšiu kašičku, zatrieme ranu, prelepíme náplasťou a hotovo. Rana sa nezapáli, rýchlejšie zaschne a môj subjektívny názor je, že sa aj rýchlejšie zahojí.
Pri manipulácii s kurkumou nesmieme zabúdať, že sa používa aj ako farbivo, takže hravo zanechá stopy na ošatení i na niektorých predmetoch s ktorými príde do styku. A veru nie z každého materiálu sa dá odstrániť.
Milí priatelia, už viackrát som postrehol diskusiu na tému aké údeniny konzumujeme, aká je ich kvalita, obsah mäsa a samozrejme, čo všetko údeniny obsahujú. Ako som v článkoch o intolerancii popísal, v údeninách sa objavujú látky a suroviny, ktoré by sme tam vôbec nehľadali, ako napríklad laktóza, či lepok. Nájdeme ich dokonca aj v šunke. Čo je horšie, mnohokrát sa o tom ani nedozvieme, lebo balené šunky nemajú príbalový leták a predavači informácie nemajú, alebo nechcú povedať. Navyše, obsah skutočného mäsa je v niektorých šunkách menej ako 50%. Zvyšok tvorí sója, tuk, kože, voda a iné “prísady” o ktorých by sme najradšej nevedeli, ako napríklad rôzne farbivá, emulgátory, zvýrazňovače chuti, škroby, stabilizátory a iné.
Ak niekto trpí potravinovou intoleranciou na lepok, či laktózu, takáto šunka mu môže spôsobiť rovnaké problémy, ako mlieko , či rožok vyrobený z pšeničnej múky.
To, že mnohé tieto prísady nášmu telu neprospievajú, hádam ani netreba zdôrazňovať. Druhým dôvodom na zamyslenie je, že v domnení, že si kupujeme mäsový výrobok, častokrát platíme naše ťažko zarobené peniaze za lacné plnivá a náhrady.
Ako príklad uvádzam zoznam mäsových výrobkov a ich zloženie od jedného nemenovaného slovenského distribútora. Samozrejme, je to len jeden príklad a všetci výrobcovia a distribútori ponúkajú na náš trh rôznorodé výrobky, s rôznou kvalitou, ale ako príklad na ilustráciu stavu to postačí. Všimnite si, že daný nemenovaný distribútor nazýva “šunkou” aj výrobok, ktorý má menej ako 50% mäsa.
Mäsové výrobky a ich zloženie od nemenovaného slovenského distribútora
Otázkou je, či máme nejakú možnosť sa takejto šunke vyhnúť. Jednou možnosťou je takéto šunky nekupovať a kupovať si drahšie šunky, v ktorých laktózu, lepok ani iné nepatričné suroviny nenájdeme. Alebo môžeme šunku prestať kupovať vôbec. Ja však mám šunku rád, no na druhej strane sa mi veľmi nechce priplácať si nemalé peniaze za kvalitný, často zahraničný výrobok.
A čo tak domáca šunka? Podobné úvahy ma naviedli na možnosti výroby kvalitnej domácej šunky, bez prísad, plnidiel a vody priamo u nás doma. Oplatí sa to však? Z výživového a zdravotného hľadiska určite áno, ale čo hľadisko finančné? Nebude takáto doma vyrobená šunka drahá? Tu sa však môžeme opýtať aj inak. Keď si cenu šunky prerátame na cenu mäsa v nej, nie je drahá šunka, ktorá obsahuje niekedy aj menej ako 50% mäsa?
Jedinou možnosťou ako sa o tom presvedčiť je vyskúšať to takpovediac na vlastnej koži a vo vlastnej kuchyni. Chystám sa teda zakúpiť si prípravok na výrobu varenej domácej šunky a zistiť ako takáto výroba domácej šunky ovplyní môj domáci rozpočet. Na to aby som však aspoň približne mohol určiť ekonomickú výhodnosť, či nevýhodnosť výroby domácej šunky v domácnosti potrebujem sa dozvedieť, koľko šunky jedna domácnosť spotrebuje priemerne za jeden týždeň.
A tu by som sa chcel obrátiť na vás priatelia. Venujte mi prosím pár sekúnd zo svojho času a zučastnite sa mojej malej ankety, ktorej úlohou je zistiť priemernú týždennú “spotrebu” šunky vo vašej rodinke. Keď získam dostatočný počet údajov a uskutočním svoj pokus, možno zistíme, že si šunku môžu doma vyrobiť aj tí z nás, ktorí si lacné náhrady kupovať nechcú a drahšie, kvalitnejšie šunky, by zasa neprimerane zaťažili ich domáci rozpočet. Ale nepredbiehajme. Ja idem zháňať ten “šunkovar” a vás priatelia ešte raz poprosím o váš hlas vo vašej i mojej ankete. Nájdete ju vedľa článku napravo.
Tých, ktorí si už šunku doma varia, by som chcel poprosiť, aby sa s nami podelili o ich skúsenosti, prípadne recepty.
Na záver snáď ešte dodám, že akonáhle svoj pokus uskutočním, samozrejme sa s vami podelím o výsledky.
Prvý pokus 23. Január 2013 00:15
Dnes som uskutočnil prvý pokus varenia domácej šunky. Bohužial to nevyšlo. Recept som mal z varechy.sk. Použil som bravčove stehno. Maso som mal z obchodu balené. Naložil som, stálo to 48 hodín v chladničke, premiešaval som, varil pri teplote 75-80 stupňov.
Šunka však po uvarení nejako divne páchla. Neviem, či bolo maso nejaké nečerstvé, alebo čo. Nepoužil som rýchlosoľ, ale normálnu soľ. A ešte som chybne dal viac cukru než bolo v recepte (1pl), ale neviem, či toto može byť príčinou. No uvidíme, nenechám sa odradiť a uskutočím ďalšie pokusy. Príprava ma stála 8EUR ( kilo masa), nejaký čas a nejaké energie. Dusená šunka tu stojí 19EUR/ kg. Takže keby sa to podarilo, tak by to bol pozitívny business case . Ale kedže sa nepodarilo, tak zatiaľ žiadne závery.
Druhý pokus 17. Marec 2013 22:03
Priatelia, včera som uskutočnil svoj druhý pokus s domácou varenou šunkov. Postup som požil ten isty, len som pridal kurkumu. Tá by mala by zamädziť rastu prípadných nevhodných baktérií a ešte šunku aj fajne ochutí. Tentokrát som nenechal nič na náhodu a mäso som kúpil čerstvé u mäsiara. Je to síce drahšie, ale aj tak sa to oplatí.Takže ak by som mal zbilancovať:
“Obchodná šunka” : 20,50EUR/kg, 88% mäsa
Domáca šunka : 13EUR/kg, 95%mäsa. Tu však pre objektivitu musím dodať, že som nepočítal čas, plyn, kurkumu, soľ ani vodu.Ťažko je vyvodiť záver, keďže podľa našej ankety jedna rodinka tej šunky veľa nezje, ale otázkou by mohlo byť, či by jej rodinka nezjedla viac, ak by bola kvalitnejšia a lacnejšia (ako naša domáca). Taktiež by možno stálo za úvahu, či by sme sa o uvarenú šunku (a náklady na ňu) nevedeli podeliť s rodinou, či známymi. Porozmýšlajme a rozhodnime.
Toto jedlo podľa mňa dokáže, hádam okrem hmatu, omámiť väčšinu našich zmyslov. Skúsme si dnes teda odskočiť do juhovýchodnej Ázie a pripraviť si thajské curry s teľacím mäsom. Zaexperimentovať s chuťami si môžu aj tí, ktorých trápi potravinová intolerancia na laktózu, lebo v tejto mňamóze sa používa kokosový krém, či kokosové mlieko.
1. Ošúpaný cesnak pretlačíme, zmiešame s nasrúhaným zázvorom a necháme 5-10 minút odstáť. Kým cesnak so zázvorom oddychujú, nakrájame baklažán na hranolčeky, hrubé 10 mm. Pri krájaní hranolčekov baklažán krájame pozdĺžne, v smere vlákna. Takto nám hranolčeky ostanú po uvarení celistvé. Zelenú fazuľku zbavíme koncov a nakrájame na požadovanú dĺžku. Paradajky nakrájame na mesiačiky. Mäso nakrájame na 10 mm hrubé rezančeky.
2. Do rozohriatej panvice dáme olej, na ktorom 20-30 sekúnd popražíme zmes cesnaku a zázvoru. Radšej pražime kratšie, ako dlhšie, aby sme si zachovali chuť a zdraviu prospešné látky, ktoré nám obe rastliny ponúkajú.
3. Pridáme mäso, ktoré 1-1,5 minútky opečieme zo všetkých strán. Nepečieme ho dlho, aby nám ostalo mäkké a šťavnaté. Po opražení mäská vyberieme tak, aby nám v panvici, či woku ostalo čo najviac zázvoru a cesnaku. Môžeme si pomôcť aj tak, že pred vložením mäsa do panvice, cesnak so zázvorom zhrnieme na jednu stranu panvice a mäská opekáme na druhej. Vylovené mäská prikryjeme, aby nevychladli.
4. Znížime plameň. Do panvice pridáme curry pastu a dobre ju rozmiešame, aby sa nám uvolnili všetky tie vznikajúce chute.
5. Pridáme kokosový krém, javorový sirup a zeleninu a všetko spolu varíme na miernom ohni, kým nám zelenina nezmäkne. Varíme to zhruba 10 minút. Naša fazuľka by mala ostať fajná chrumkavá.
6. Keď už máme baklažán mäkký a fazuľku chrumkavú, do panvice vrátime mäsko, pridáme rybiu omáčku a šťavu z limetky. Všetko dobre premiešame a ešte minútku, dve spolu povaríme, aby chute pekne prešli. Výsledkom by mala byť vyvážená harmónia, v ktorej sa slaná, sladká, kyslá pikantná chuť vzájomne dopĺňajú a kde žiadna z nich neprevažuje, ani nechýba.
7. Na záver pridáme natrhané lístky koriandra a dozdobíme, prípadne dochutíme nakrájanou chilli papričkou. Ako prílohu podávame ryžové rezance, alebo ryžu. Dobrú chuť.
Ak si chcete pripraviť curry pastu sami, pekný návod ponúkajú tieto dve ženičky.
//www.youtube.com/watch?v=GYOktni2040
Thajská kuchyňa je známa svojou pikantnosťou, takže na to treba všetkých stravníkov pripraviť.
Miesto teľacieho, či hovädzieho mäsa môžeme použiť aj jahňacinu, či hydinu. Miesto červenej curry pasty môžeme použiť aj zelenú, či žltú. Fantázii sa medze nekladú. Výborná je napríklad kombinácia kuracieho mäsa a žltej curry pasty.
Vedeli ste, že ak strúčik cesnaku zbavíme stredu, alebo ako niektorí vravia, “srdca”, nemalo by nám byť z neho ťažko? Tento žltkastý, či zelenkastý klíčok je totiž veľmi horký a ťažko stráviteľný.
Dnes vám ponúknem recept na jednoduché kuriatko, neobyčajnej chuti. Príprava vám aj s pobytom kuriatka v rúre nepotrvá dlhšie ako 1 hodinu.
Príprava. Stehná zbavíme kože, umyjeme a dôkladne osušíme. Kápiu nakrájame na rezance. Všetky ostatné ingrediencie spolu zmiešame. Po vymiešaní by sme mali dostať poloriedku zmes. Konzistenicia zmesi by mala byť taká, aby sme ňou mohli naše kuriatka pekne poobaľovať. Ak sa nám vidí riedka, pridáme fenikel, ak hustá, olivový olej.
Na spodok zľahka omasteného pekáča zľahka rozhodíme kápiu, na ňu poukladáme kuracinku, ktorú sme so všetkých strán obalili našou koreniacou zmesou. Zvyšok kápie potom rovnomerne poukladáme okolo mäska. Pekáč zakryjeme a na 40-45 minút dáme piecť do rúry rozohriatej na 200 stupňov.
Nuž a takto nejako by to malo vyzerať vo finále. Horčicové kura môžeme podávať s varenými, či opekanými zemiaky, poprípade hriankou z tmavého chleba. Dobrú chuť
To tam vážne nie je mäso? Tak túto otázku mi položil brat, keď lyžicou vyškrabkal z taniera posledné zvyšky tejto jednoduchej polievky, ktorá trošku pripomína guľášovú. A podobne ako guľášová, lepšie chutí až na druhý deň. Poďme na to.
1. Fazuľu dáme variť a keď nám voda zovrie, necháme ju prudšie variť 10 minút. Potom ju necháme odstáť ďalších 10 minút a scedíme ju. Čas na varenie a ostátie fazule, využijeme na nakrájanie cibule, paradajok a cesnaku. Cibuľu si nakrájame na mesiačiky, sušené paradajky na rezančeky. Cesnak pretlačíme, alebo rozpučíme v mažiariku a necháme 10 minút oddychovať. (tu si prečítajte prečo).
2. Cibuľu popražíme v hrnci na oleji (ghee), kým nezmäkne. Potom pridáme 3/4 cesnaku a spolu ešte minútku popražíme. Dáme pozor aby nám cesnak neprihorel.
3. Pridáme pradajky z konzervy, fazuľu, sušené paradajky, paradajkový pretlak, chilli papričku a 2,5 litra zeleninového vývaru. Necháme variť na miernom ohni, pokiaľ nám fazuľka nezmäkne. (minimálne však hodinu, aby nám pekne prešli chute). Nakoniec pridáme nasekaný koriander, majoránku, 1/4 cesnaku a ešte 2 minútky povaríme.
Fazuľu predvárame, aby sme ju zbavili látok, ktoré sú ťažšie stráviteľlné a spôsobujú nadúvanie (oligosacharidy) a zároveň sa tým skráti aj doba varenia. Rovnaký efekt sa dá dosiahnuť, keď fazuľu pred varením namočíme na niekoľko hodín do studenej vody. Niektorí odborníci namietajú, že sa týmito technikami zbavíme aj časti vitamínov a minerálov z fazule. Pre eliminovanie látok, spôsobujúcich plynnatosť, preto odporúčajú iba predĺžiť dobu varenia fazule na 2-3 hodiny pri čo najmenšej intenzite varu.
Vedeli ste, že chuť paradajok ešte môžete zosilniť pridaním sladkého aj kyslého?
Čo to je avokádo?
Avokádo je plodom stále zeleného stromu „Persea americana“ a názov pochádza z aztéckeho „ahuacatl“. Aztéci ho nazývali „ovocím plodnosti“ a v niektorých oblastiach Indie zase „maslovým ovocím“. Väčšinou má hruškovitý, alebo vajcovitý tvar a drsnú zelenú, alebo hnedastú šupku. Patrí do podobnej skupiny rastlín ako napr. škorica. Aj keď je avokádo v skutočnosti ovocím, nie je sladké, nemá ani nejako zvlášť výraznú vôňu a ak je dozreté, má jemnú, až krémovú konzistenciu.
Avokádo a zdravie
Toto zaujímavé ovocie je plné fytochemikálií, látok, ktoré aj keď nie sú pre život človeka bezprostredne nevyhnutné (tak ako tuky, bielkoviny, či uhľohydráty), môžu ľudské zdravie priaznivo ovplyvňovať. Môžeme si spomenúť najdôležitejšie z nich ako sú:
Ďalej nám poskytuje vlákninu a jedinečnú kombináciu tukov, mastných kyselín (hlavne kyselina olejová) a tzv. mastných alkoholov. Sú to však predovšetkým tuky nenasýtené. Okrem toho v ňom nájdeme viacero ďalších živín a vitamínov ako sú draslík, horčík, vitamín E, vitamín C a vitamíny skupiny B. Avokádo neobsahuje žiadny cholesterol ani sodík.
Ako nám avokádo môže pomôcť?
Nutričné hodnoty avokáda
Na tejto stránke nájdete nutričné hodnoty avokáda, ako ich uvádza ministerstvo poľnohospodárstva v Spojených štátoch amerických. Je to bohužiaľ len v angličtine, ale dá sa to pekne použiť
Avokádo – kúpa a skladovanie
Dozreté avokádo by malo byť pevné a trošku mäkké. Keď ho jemne pritlačíme bruškom prsta, malo by sa trošku poddať. Nemalo by mať žiadne priehlbiny, fľaky, či plieseň. Dobre skontrolujeme hlavne okolie stonky, kde plieseň môže vyskytnúť najčastejšie. Nedá sa presne povedať akú by malo mať dozreté avokádo farbu. Závisá to od odrody, podmienok zberu a skladovania.
Ak nechceme avokádo konzumovať hneď, mali by sme kúpiť tvrdší plod, ktorý ešte nie je dozretý a nechať ho dozrieť doma. V tomto prípade avokádo doma položíme na suchý papier alebo do papierového vrecúška a necháme dozrievať pri izbovej teplote. Malo by dozrieť za 3-4 dni. Ak sa nám zdá, že dozrieva rychlejšie než sme chceli, dáme ho do chladničky, kde sa proces dozrievania pribrzdí.
Dozreté avokádo skladujeme výlučne v chladničke a načaté plody by sa mali čo najskôr skonzumovať. Ak chceme načaté avokádo ďalej skladovať, dáme ho do plastového vrecúška, alebo zatváracej plastovej misky, aby sme zamädzili prístupu vzduchu. Oxidácii a zhnednutiu už olúpaného, či na ďalšiu prípravu nachystaného avokáda zamädzíme tým, že ho pokvapkáme citrónovou šťavou, alebo šťavou z limetky.
Avokádo v kuchyni
Avokádo sa výborne hodí do šalátov a to či už ovocných, alebo zeleninových. Ak sa chcete vyhnúť nasýteným tukom, avokádom môžete nahradiť maslo v rôznych pomazánkach, či nátierkach. Môžete vyskúšať našu avokadovú pomazánku s tuniakom, mozarellou, či avokádovú nátierku s fazuľou. Hodí sa aj na prípravu dipov a omáčok. Ako “omáčku” sme avokádo použili v týchto cestovinách s avokádom. Keďže je avokádo vlastne ovocím, môžeme ho použiť aj na prípravu ovocných šalátov, ba aj dezertov. Ako inšpirácia môže poslúžiť náš ovocný šalát s avokádom. Najzdravším spôsobom ako používať avokádo pri varení, je ho nevariť. Keď ho však napriek tomu chcete použiť ako ingredienciu v tepelne upravených jedlách, je žiadúce ho tepelne spracovávať čo najkratšie a pri čo najnižšej teplote. Čo ešte môžete skúsiť, je avokádo priať do jedla, ktoré sa práve dovarilo. Avokádo sa prehreje a zároveň ostanú zachované všetky zdraviu prospešné látky, ktoré sa v ňom nachádzajú.
Pri lúpaní avokáda postupujeme nasledovne:
Takýmto spôsobom sa nám v avokáde zachová maximum zdraviu prospešných látok, ktoré sa nachádzaju tesné pod šupkou
Priatelia, pomôžte mi prosím s mojím projektom popísaným v článku o domácej šunke a zahlasujte vo vašej ankete vpravo od každého článku. Cieľom pokusu je uvarič šunku doma v šunkovare a aj s pomocou vašich hlasov sa pokúsič stanoviť, či sa oplatí, variť si šunku v domácich podmienkach.
Fazuľový šalát so zaujímavými chuťami, plný vitamínov. Ako mnoho iných šalátov, je aj toto jedlo dôkazom, že raňajky, či večera bez mlieka ( laktózy ) a chleba nie je žiadnym problémom. Pochutnať si samozrejme môžu aj tí, ktorých netrápi potravinová intolerancia na mlieko, či pšenicu.
Mrkvu si pomocou strúhadla, či škrabky nakrájame na ploché rezance. Redkvičku si tiež nakrájame na rezančeky, alebo plátky. Vlašské orechy posekáme na drobno, alebo rozdrvíme v mažiariku. Na drobno nasekáme aj mätu.
1. Na rozohriatu panvicu dáme ghee, alebo sezamový olej. Pridáme mrkvu, redkvičku, vlašské orechy, kajanské korenie, alebo chilli papričku. Všetko spolu za občasného miešania 3 minútky popražíme.
2. Potom pridáme korenie (alebo chilli papričku), fazuľu, mätu, limetkovú šťavu a javorový sirup premiešame a ešte 1-2 minútky spolu prehrejeme, aby chute pekne prešli. Limetkovú šťavu pridávame postupne, aby sme dosiahli požadovanú chuť.
Drahí priatelia, opäť tu pre vás mám návod na rýchle a jednoduché jedlo, ktoré dúfam poteší nielen jazyk, ale aj oko. A čo viac, zdravé ingrediencie ako cesnak, zázvor a kurkuma, ulahodia celému telu. Príprava nezaberie viac ako 20 minút a uvedené množstvá zasýtia troch stravníkov.
Príprava.
Cibuľku, alebo šalotku nakrájame na drobno. Očistený cesnak nakrájame, alebo pretlačíme a poriadne zmiešame s nastrúhaným zázvorom. Môžme na to použiť aj mažiarik. Zmes necháme oddýchnuť. Dáme variť ryžu, ktorú sme predtým premyli. Do vody s ryžou pridáme kurkumu, ktorá nám ryžu krásne zafarbí a zároveň sa veľmi dobre hodí k cesnaku a zázvoru. Uvarenú ryžu scedíme a trošku vody z nej si odložíme.
Do rozohriateho woku dáme olej, alebo ghee a zmes cesnaku a zázvoru na ňom 15-20 sekúnd popražíme. Potom pridáme cibuľku a popražíme ešte minútku. Dávame pozor, aby cesnak neprihorel.
Do woku pridáme krevety, ktoré najprv z obidvoch strán 20 sekúnd opražíme. Potom do woku pridáme biele víno a všetko spolu za občasného miešania dusíme, až kým nám krevetky krásne nezružovejú(alebo nezoranžovejú). Mne to trvalo 5 minút.
Keď sú krevetky hotové, pridáme uvarenú kurkumovú ryžu, trošku vody z ryže a spolu ešte minútku podusíme, aby sa nám chute pekne skombinovali.
Na záver už len ozdobíme petržlenom, alebo pažitkou a zaželáme si dobrú chuť.